{"id":3159,"date":"2014-04-08T13:39:17","date_gmt":"2014-04-08T11:39:17","guid":{"rendered":"http:\/\/localhost\/iwansimonis\/historia-biliardove-hry\/"},"modified":"2014-04-08T13:39:17","modified_gmt":"2014-04-08T13:39:17","slug":"historia-biliardove-hry","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.billiard-pro.cz\/sk\/navody-a-tipy\/historia-biliardove-hry\/","title":{"rendered":"Hist\u00f3ria biliardov\u00e9 hry"},"content":{"rendered":"

Hist\u00f3ria biliardovej hry<\/strong><\/p>\n

U\u017e v 12. storo\u010d\u00ed sa v Anglicku zahnut\u00fdmi palicami pos\u00favali po tr\u00e1vniku gule, a to cez br\u00e1nku, za ktorou bola gu\u013ea, do ktorej sa hr\u00e1\u010di museli trafi\u0165, a t\u00e1to druh\u00e1 gu\u013ea potom mala porazi\u0165 kolok. Tomuto nasved\u010duje preklad anglick\u00fdch slov billy (gu\u013ea) a yard (dvor, ihrisko). Hralo sa na n\u00edzko strihanom tr\u00e1vniku v priestoroch pansk\u00fdch s\u00eddiel. V tejto dobe bola t\u00e1to hra ve\u013emi ob\u013e\u00faben\u00e1 najm\u00e4 medzi aristokraciou (kto in\u00fd by si nie\u010do tak\u00e9 vo v\u0161ednom \u017eivote tej doby mohol dovoli\u0165). Postupom \u010dasu, a samozrejme vynaliezavos\u0165ou \u013eud\u00ed sa t\u00e1to hra presunula zo z\u00e1mock\u00fdch z\u00e1hrad do z\u00e1mock\u00fdch interi\u00e9rov (\u010d\u00edm sa tie\u017e vyrie\u0161il, a bol to asi hlavn\u00fd d\u00f4vod, probl\u00e9m s po\u010das\u00edm). Hladko strihan\u00fd tr\u00e1vnik nahradil st\u00f4l potiahnut\u00fd dobov\u00fdm pl\u00e1tnom (samozrejme, tento typ pl\u00e1tna bol len vzdialene podobn\u00fd dne\u0161n\u00e9mu profesion\u00e1lnemu vlnen\u00e9mu s\u00faknu SIMONIS) a biliard, alebo ak chcete biliard ako tak\u00fd, bol na svete.<\/p>\n

Za\u010diatkom 17. storo\u010dia u\u017e bola t\u00e1to hra biliard pomerne zn\u00e1ma. V roku 1675 bola vydan\u00e1 prv\u00e1 kniha pravidiel. Hra sa zo za\u010diatku hrala s dvoma gu\u013eami a br\u00e1nkou podobne ako pri krikete. Po\u010das 18. storo\u010dia br\u00e1nky postupne vymizli a pribudla \u010fal\u0161ia gu\u013ea. Takto zrejme vznikol karambol.<\/p>\n

Hist\u00f3ria t\u00e1ga<\/strong><\/p>\n

T\u00e1go, tak ako ho pozn\u00e1me dnes, je prv\u00fdkr\u00e1t datovan\u00e9 na za\u010diatku 17. storo\u010dia, teda v obdob\u00ed renesancie. T\u00e1go bolo vtedy zn\u00e1me pod slovom queue, z ktor\u00e9ho postupne vzniklo dne\u0161n\u00e9 slovo cue – t\u00e1go . Zauj\u00edmavos\u0165ou tej doby je fakt, \u017ee \u017eeny mohli hra\u0165 biliard iba obr\u00e1ten\u00fdm, teda silnej\u0161\u00edm koncom t\u00e1ga, kv\u00f4li obave mu\u017eov z pretrhnutia pl\u00e1tna .<\/p>\n

Hist\u00f3ria biliardov\u00fdch stolov<\/strong><\/p>\n

P\u00f4vodn\u00fd biliard nemal gumov\u00e9 mantinely, tak ako ich pozn\u00e1me dnes, ale iba dreven\u00e9 okraje. Skuto\u010dn\u00fd \u00faspech biliard zaznamenal a\u017e s pr\u00edchodom priemyselnej revol\u00facie v polovici 19. storo\u010dia s n\u00e1stupom nov\u00fdch technol\u00f3gi\u00ed a materi\u00e1lov. Do doby, kedy svetlo sveta uzrela vulkanizovan\u00e1 guma ( Thomas Hancock 1786 – 1865 ), mohli hr\u00e1\u010di o biliarde, ako ho pozn\u00e1me dnes, len sn\u00edva\u0165. Napriek tomu cesta k modern\u00e9mu biliardu bola e\u0161te dlh\u00e1. A\u017e za\u010diatkom 50. rokov minul\u00e9ho storo\u010dia vznikol mantinel tak, ako ho pozn\u00e1me dnes. Mantinel ako tak\u00fd a kvalitn\u00e1 odr\u00e1\u017eacia guma s\u00fa z\u00e1klad modern\u00e9ho stola.<\/p>\n

V p\u00e4\u0165desiatych rokoch mantinely opatrili gumou, dosku potiahli s\u00faknom, a aby palice po guliach ne\u0161m\u00fdkali, opatrili ich \u0161pi\u010dky ko\u017eou. Z\u00e1rove\u0148 prebiehali aj zmeny ve\u013ekosti a tvaru stolov. Od \u0161tvorcov\u00fdch, kruhov\u00fdch a\u017e po obd\u013a\u017enikov\u00e9. Stoly sa nakoniec ust\u00e1lili na pomeroch d\u013a\u017eky ku \u0161\u00edrke 2:1, ale op\u00e4\u0165 tu boli r\u00f4zne ve\u013ekosti a\u017e do 5m x 2,5 m Postupne sa zmen\u0161ovali, a v roku 1873 sa u\u017e hralo na stoloch 2,85 x 1,425 m, na ktor\u00fdch sa hr\u00e1 dodnes. Dreven\u00e1 doska na stole bola vymenen\u00e1 za bridlicu a dreven\u00e9 gule boli nahraden\u00e9 slonovinou, resp. lacnej\u0161ie boli z r\u00f4znych umel\u00fdch hm\u00f4t. Dnes m\u00e1me k dispoz\u00edcii \u0161pi\u010dkov\u00e9 a ve\u013emi odoln\u00e9 gule z fenolovej \u017eivice zna\u010dky ARAMITH. Ale aj samotn\u00e1 hra sa menila. P\u00f4vodne sa hrala iba vo\u013en\u00e1 hra po celej ploche stola bez obmedzenia. Ke\u010f v\u0161ak hr\u00e1\u010di pri istom postaven\u00ed g\u00fa\u013e v rohu dok\u00e1zali na tomto mieste zahra\u0165 takmer nekone\u010dn\u00e9 s\u00e9rie, boli zaveden\u00e9 dne\u0161n\u00e9 rohy s obmedzen\u00edm.<\/p>\n

Turnaje<\/strong><\/p>\n

Prv\u00e9 majstrovstv\u00e1 sveta sa hrali v New Yorku v roku 1873 a prv\u00fdm svetov\u00fdm \u0161ampi\u00f3nom bol Franc\u00faz Garrnier. Biliardov\u00e1 hra sa ve\u013emi r\u00fdchlo \u0161\u00edrila po celom svete a jej ob\u013euba vzrastala, tak\u017ee na za\u010diatku tohto storo\u010dia bolo v Par\u00ed\u017ei 20 000 biliardov\u00fdch stolov. Tento rozmach bol na za\u010diatku \u017eiveln\u00fd, ale bolo jasn\u00e9, \u017ee je potreba ur\u010di\u0165 jeho konania. A tak sa za\u010dali tvori\u0165 zv\u00e4zy. Prv\u00fd bol zalo\u017een\u00fd v roku 1895, a to Zv\u00e4z americk\u00fd, v roku 1903 Zv\u00e4z franc\u00fazsky, 1906 Zv\u00e4z belgick\u00fd, 1911 Zv\u00e4z holandsk\u00fd .<\/p>\n

Biliard sa postupom \u010dasu roz\u0161\u00edril po celej Eur\u00f3pe. Medzi rokmi 1770 – 1920 sa stal najob\u013e\u00fabenej\u0161ou stolnou hrou ostrovn\u00e9ho \u0161t\u00e1tu Anglicka a potom vyrazil za oce\u00e1n. Amerika ako b\u00fdval\u00e1 kol\u00f3nia Eur\u00f3pskych ve\u013emoc\u00ed t\u00fato hru prijala ve\u013emi r\u00fdchlo, \u013eahko ju zjednodu\u0161ila, a t\u00fdm pribl\u00ed\u017eila \u0161irokej verejnosti. Dnes m\u00f4\u017eeme poveda\u0165, \u017ee Americk\u00fd Pool vl\u00e1dne svetu ako jedna z najz\u00e1bavnej\u0161\u00edch stolov\u00fdch hier. V Anglicku sa t\u00e1to hra vyvinula do dne\u0161nej podoby Snooker a English 51, takzvanej mal\u00fd Snooker. V Rusku zase prevl\u00e1dla hra Pyram\u00edda ako ekvivalent Anglick\u00e9ho Snooker. Pomer str\u00e1n 2:1, tak ako ho pozn\u00e1me dnes (napr\u00edklad z Americk\u00e9ho Pool), bol prijat\u00fd po\u010das 18. storo\u010dia, pred t\u00fdmto d\u00e1tumom nebol zn\u00e1my \u017eiadny \u0161tandard pre t\u00fato hru.<\/p>\n

Biliardov\u00fd sal\u00f3n na prvom poschod\u00ed Viedenskej kaviarne s oknami na V\u00e1clavsk\u00e9 n\u00e1mestie a ulicu Na P\u0159\u00edkop\u011b. Stoly slovensk\u00fdch v\u00fdrobcov ako napr. firmy Sto\u010des & Vogel, \u017dabokrtsk\u00fd alebo Neubauer .<\/strong><\/p>\n

\"10177430_10202400655231708_870956539987711706_n\"<\/p>\n

Karambol<\/strong><\/p>\n

Karambol je hra, ktor\u00e1 si svoj\u00edm k\u00fazlom podmanila ve\u013ea hr\u00e1\u010dov. Roz\u0161\u00edrila sa u n\u00e1s predov\u0161etk\u00fdm po 1. svetovej vojne. Karambol sa hr\u00e1 na stole bez dier, tradi\u010dne s 3 gu\u013eami. V \u010ceskej republike sa v\u0161ak stretnete s raritou – hr\u00e1\u010di si pridali e\u0161te 4-t\u00fa gu\u013eu.<\/p>\n

Rovnako ako vo v\u0161etk\u00fdch ostatn\u00fdch spolo\u010densk\u00fdch hr\u00e1ch, aj v karambole m\u00e1te na v\u00fdber, ako budete hra\u0165, teda, ak\u00e9 bud\u00fa vo fin\u00e1le pravidl\u00e1.<\/p>\n

Vo\u013en\u00e1 hra, K\u00e1drov\u00e1 hra, Nepriama hra, kvarteto, artistick\u00fd biliard<\/p>\n

Pravidl\u00e1 karambolu “ Vo\u013en\u00e1 hra “ :<\/strong><\/p>\n

Pri vo\u013enej hre sa po\u010d\u00edta 1 bod pri ka\u017edom dotyku (karambole) dvoch zost\u00e1vaj\u00facich g\u00fa\u013e. Je jedno, pri akej kombin\u00e1cii s mantinelmi. T\u00e1to hra m\u00e1 len jedin\u00e9 obmedzenie, a t\u00fdm s\u00fa “ zak\u00e1zan\u00e9 rohy „. V t\u00fdchto rohoch m\u00f4\u017ee by\u0165 zahran\u00fd iba jeden karambol v rade za sebou. Ak sa v\u00e1m v zak\u00e1zanom rohu podar\u00ed druh\u00fd karambol, mus\u00ed jedna gu\u013ea opusti\u0165 \u00fazemie rohu. Vymedzen\u00e9 \u00fazemie pre zak\u00e1zan\u00e9 rohy \u010din\u00ed \u0161tvrtinu a \u0161tvrtinu \u0161\u00edrky plochy karambolov\u00e9ho stola.<\/p>\n

\u010cechy a Slovensko boli a\u017e do roku 1918 s\u00fa\u010das\u0165ou Rak\u00fasko – Uhorska, tak\u017ee aj biliardov\u00e9 kluby boli v tej dobe nemeck\u00e9. \u017de sa tu ale biliard hral, existuj\u00fa d\u00f4kazy. Ve\u010f v\u00fdborn\u00fd olomouck\u00fd hr\u00e1\u010d J. Pohl bol aj majstrom Rak\u00faska. \u010eal\u0161\u00edm d\u00f4kazom je aj skuto\u010dnos\u0165, \u017ee v Prahe u\u017e od roku 1887 vyr\u00e1bala firma \u017dabokrtsk\u00fd kvalitn\u00e9 t\u00e1ga a mal\u00e9 i ve\u013ek\u00e9 biliardy, ktor\u00e9 vyv\u00e1\u017eala aj za hranice Rak\u00fasko – Uhorska, hlavne do Nemecka, Ruska aj Anglicka.<\/p>\n

A\u017e po osamostatnen\u00ed \u010ceskoslovenska po roku 1918 sa u n\u00e1s za\u010dali tvori\u0165 biliardov\u00e9 kluby a za\u010dali hra\u0165 priate\u013esk\u00e9 medziklubov\u00e9 z\u00e1pasy. Snahy o zalo\u017eenie biliardov\u00e9ho zv\u00e4zu u n\u00e1s vyvrcholili a\u017e v roku 1935. Vtedy sa z\u00e1stupcovia niektor\u00fdch klubov zi\u0161li v Pardubiciach a vytvorili pr\u00edpravn\u00fd v\u00fdbor pre ustanovenia zv\u00e4zu. Ustanovuj\u00face valn\u00e9 zhroma\u017edenie potom bolo zvolan\u00e9 na 8. novembra 1936 v Prahe.<\/p>\n

Predchodca CMBS (\u010ceskomoravsk\u00fd billiardov\u00fd zv\u00e4z)<\/strong><\/p>\n

Zalo\u017een\u00edm Zv\u00e4zu \u010deskoslovensk\u00fdch amat\u00e9rskych biliardov\u00fdch klubov S\u010cAKK a schv\u00e1len\u00edm jednotn\u00fdch pravidiel biliardovej hry pre cel\u00fa republiku sa za\u010dalo s organizovan\u00edm tohto \u0161portu u n\u00e1s. Kluby a kr\u00fa\u017eky sa za\u010dali prihlasova\u0165 do zalo\u017een\u00e9ho zv\u00e4zu a boli pod\u013ea v\u00fdkonnosti zara\u010fovan\u00e9 do tried, kde hrali v \u017eupnom majstrovstv\u00e1 dru\u017estiev. Zoza\u010diatku sa hrala iba vo\u013en\u00e1 hra na malom stole v \u0161es\u0165\u010dlenn\u00fdch dru\u017estv\u00e1ch, z ktor\u00fdch prv\u00ed traja hr\u00e1\u010di hrali vy\u0161\u0161\u00ed po\u010det karambolov ne\u017e druh\u00e1 polovica dru\u017estva, ktor\u00e1 bola \u010dasto zlo\u017een\u00e1 z ve\u013emi slab\u00fdch hr\u00e1\u010dov. Ka\u017ed\u00fd klub mohol ma\u0165 v s\u00fa\u0165a\u017ei iba jedno dru\u017estvo, tak\u017ee prakticky hrali Pour najlep\u0161\u00ed hr\u00e1\u010di z klubu. Bola to ve\u013ek\u00e1 motiv\u00e1cia pre ostatn\u00fdch. Ka\u017ed\u00fd sa sna\u017eil, aby bol zaraden\u00fd do dru\u017estva. V kluboch sa neust\u00e1le nie\u010do dialo. Hrali sa rebr\u00ed\u010dkov\u00e9 partie, vyz\u00fdvacie z\u00e1pasy, pyram\u00eddy, hendikepov\u00e9 z\u00e1pasy aj dlhodobej\u0161ie turnaje, a r\u00f4zne \u010fal\u0161ie s\u00fa\u0165a\u017ee.<\/p>\n

Po roku 1938, a v\u00f4bec po\u010das druhej svetovej vojny, bola \u010dinnos\u0165 S\u010cAKK silne obmedzen\u00e1, napriek tomu, ak to bolo len trochu mo\u017en\u00e9, sa hrali majstrovstv\u00e1 dru\u017estiev alebo turnaje jednotlivcov o titul majstra Protektor\u00e1tu. Vtedy sa za\u010dala vo zv\u00e4ze hra\u0165 aj \u010fal\u0161ia discipl\u00edna, a to k\u00e1der 35 \/ 2, tj. mal\u00fd k\u00e1der na malom stole. Medzi \u0161pi\u010dkov\u00fdch hr\u00e1\u010dov vtedaj\u0161ej doby patrili Fran, Francl, Dr. Slez\u00e1k a \u0160varc z Prahy, Eman S\u00fdkora z Brna, Hou\u0161ka, Vo\u0161ahl\u00edk, Saxl, Kautsk\u00fd, Pavl\u00e1k, Kol\u00e1\u0159 a mnoh\u00ed \u010fal\u0161\u00ed. Je \u0161koda, \u017ee sa n\u00e1m z prv\u00fdch rokov \u017eivota zv\u00e4zu zachovalo len ve\u013emi m\u00e1lo dokument\u00e1cie. Na prstoch jednej ruky by sa dalo spo\u010d\u00edta\u0165 t\u00fdch nieko\u013eko m\u00e1lo klubov, ktor\u00e9 si zachovali kroniky. Jedna z najlep\u0161ie veden\u00fdch a najpodrobnej\u0161\u00edch je kronika AKK Brno. Tie\u017e najstar\u0161\u00ed klub Karambol Nov\u00e9 Jese\u010dany, dne\u0161n\u00fd TJ Lokomot\u00edva Pardubice, ktor\u00fd bol zalo\u017een\u00fd v roku 1920, m\u00e1 z tej doby veden\u00fa kroniku.<\/p>\n

Zalistujeme v kronike AKK Brno. Majstrovstv\u00e1 Protektor\u00e1tu vo vo\u013enej hre na stoloch 190 x 95 sa hralo 12. a 13. apr\u00edla 1941 v Brne. Vtedy vyhral Pavl\u00e1k (GP 105,58), druh\u00fd bol Wyzula (GP 110,69) a tret\u00ed Dr Slez\u00e1k s GP 95,31. Gener\u00e1lny priemer turnaja bol 49,69. Po druhej svetovej vojne, a hlavne potom s n\u00e1stupom novej vlny mladej gener\u00e1cie, sa za\u010dala zvy\u0161ova\u0165 \u00farove\u0148 na\u0161ich \u0161pi\u010dkov\u00fdch pretek\u00e1rov. Zv\u00e4z to rie\u0161il t\u00fdm, \u017ee zvy\u0161oval po\u010dty karambolov ako v majstrovstv\u00e1ch dru\u017estiev, tak hlavne v turnajoch jednotlivcov. Vo\u013en\u00e1 hra na mal\u00fdch stoloch sa hrala do 800 karambolov, v roku 1957 dokonca do 1000 karambolov. Ke\u010f\u017ee tu u\u017e m\u00e1me presn\u00e9 z\u00e1znamy, tak bude ur\u010dite zauj\u00edmav\u00e9, ak\u00e9 pokroky hr\u00e1\u010di dosiahli napr\u00edklad po p\u00e4tn\u00e1stich rokoch. V d\u0148och 24. a\u017e 25. marca 1956 sa hrali majstrovstv\u00e1 \u010cSR extraligy vo vo\u013enej hre na mal\u00fdch stoloch 190 x 95. Vy\u0161\u0161ie hry do 800 karambolov. Tento turnaj vyhral E. S\u00fdkora (GP 140,0 NJP 400,0 NS 773), druh\u00fd bol S. Pern\u00edk ( 157,96 NJP 400,0 NS 798) a na tre\u0165om mieste sa umiestnil K. N\u00e1hl\u00edk (GP 87,28 NJP 312,0 NS 586). Gener\u00e1lny priemer turnaja bol 85,01. V\u0161imnite si v\u00fdkonnosti, ktor\u00e1 je plne porovnate\u013en\u00e1 s v\u00fdkonmi o 40 rokov nesk\u00f4r, teda v s\u00fa\u010dasnosti. V porovnan\u00ed s rokom 1941 sa za 15 rokov \u00farove\u0148 hry zv\u00fd\u0161ila takmer o 100 %. Zvy\u0161ovanie v\u00fdkonnosti hr\u00e1\u010dov bolo d\u00f4vodom na zaradenie obtia\u017enej\u0161\u00edch discipl\u00edn do majstrovstiev. Na malom stole sa to vyv\u00edjali takto: k\u00e1der 35 \/ 2 od roku 1941, k\u00e1der 47,5 \/ 2 od roku 1953. Ve\u013ek\u00fd st\u00f4l: k\u00e1der 47 \/ 2 od r 1965 do r 1968, vo\u013en\u00e1 hra od roku 1976, k\u00e1der 47 \/ 1 od roku 1988 a kvarty od roku 1986.<\/p>\n

Prevzat\u00e9 z knihy Majstrovsk\u00e9 Karamboly<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Hist\u00f3ria biliardovej hry U\u017e v 12. storo\u010d\u00ed sa v Anglicku zahnut\u00fdmi palicami pos\u00favali po tr\u00e1vniku gule, a to cez br\u00e1nku, za ktorou bola gu\u013ea, do ktorej sa hr\u00e1\u010di museli trafi\u0165, a t\u00e1to druh\u00e1 gu\u013ea potom mala porazi\u0165 kolok. Tomuto nasved\u010duje preklad anglick\u00fdch slov billy (gu\u013ea) a yard (dvor, ihrisko). Hralo sa na n\u00edzko strihanom tr\u00e1vniku […]<\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"parent":3089,"menu_order":11,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-3159","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.billiard-pro.cz\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/3159","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.billiard-pro.cz\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.billiard-pro.cz\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.billiard-pro.cz\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.billiard-pro.cz\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=3159"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/www.billiard-pro.cz\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/3159\/revisions"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.billiard-pro.cz\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/3089"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.billiard-pro.cz\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=3159"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}